Dlho som nad tým premýšľal... Na jednej strane som chcel ostať doma a venovať sa škole či práci, ale na druhej strane som cítil, že to môže byť kongres, na ktorý budem dlho spomínať. V hlave sa mi vírili rôzne myšlienky, ale pár dní pred kongresom som sa definitívne rozhodol...

Začal by som cestou na kongres. Najprv by som sa chcel poďakovať Milanovi za to, že nás spolu s Eliškou a Kaťou z Brna, zviezol na kongres autom bez zelenej karty. Teda pardon, v Rakúsku ju už mal vďaka administratívnej mágii vo Vimperku. Vďaka dobrým vodičským schopnostiam Milana bola cesta plynulá a bezpečná, i keď som to trochu kazil svojimi „skvelými“ navigačnými schopnosťami. Atmosféra v aute bola výborná a všetci sme sa tešili na otvárací ceremoniál. Ten sme samozrejme nestihli, pretože sme sa zdržali v spomínanom Vimperku. Tam sa nám ozval hlad a Milanovi tiež nebolo všetko jedno pre chýbajúci dokument v aute. Cestou sme z bezpečnostných dôvodov auto vybavili navigáciou (mobil gumičkou prichytený na držiak navigácie), čo sa ale odporovalo s našim ďalším krokom, keď sme v aute vymysleli televíziu (iný mobil opretý o bundu na palubovke), vďaka ktorej sme pozerali otvárací ceremoniál aspoň z auta.

Do St. Gilgen, kde kongres prebiehal, sme dorazili s asi hodinovým oneskorením. Ceremoniál sme už nestihli, občerstvenie po ňom áno, čo nás rozhodne potešilo. V programe nasledovala „Newbie Area“, ktorej som sa nezúčastnil, asi preto, že som sa necítil ako nováčik v EGEA. Rozhodne potešila večera a následná honba za pokladom vo večerných hodinách. Šlo o sériu výziev, ktoré sme museli splniť v okolí nášho hotela. Za „highlighty“ večera zaraďujem spoločenský tanec pri jazere s mojím partnerom, čo určite nachvíľu oteplilo inak chladné jazero Wolfgangsee. Beh cez prekážky so zemiakom na lyžici, pri ktorom som skoro polámal nohy bol tiež v pohode. Pri páde zemiaku na zem som si musel navyše povinne zaspievať „Last night a DJ saved my life“. Odmenou za splnenie úloh bola kopa cukríkov. Večer sme ešte všetci dostali nanuk zdarma a nábeh na cukrovku bol zaručený. V noci prebiehala „Motto Party“, zameraná na typické symboly tejto oblasti, na sneh a soľ.

V druhý deň kongresu začali workshopy. Prihlásil som na workshop Vítka a Elišky, ktorí sú tiež z EGEA Praha, kde témou bola ochrana miestnych obyvateľov a krajiny pred masami turistov. Začalo sa všeobecnou charakteristikou masového turizmu, nasledovali príklady z Česka a problematika Hallstattu a následne bola rada na nás. Každý z nás si pripravil lokalitu masového turizmu zo svojej krajiny, o ktorej ostatným povedal pár slov. Prekvapila ma horlivá diskusia k danej téme, ktorá často skĺzavala k čínskym turistom. Návrhov a nápadov pre riešenie problematiky masového turizmu bolo viac než dosť, čím workshop naberal na kvalite a mňa to osobne veľmi bavilo. Poobede nasledoval „Regional Fair“, kde si každá entita západného regiónu pripravila prezentáciu svojho mesta. Výkony to boli dobré, ale popravde, nemecký humor nie je zrovna moja šálka kávy. Po večeri nasledoval „Cultural Fair“, kde si každá zúčastnená krajina na kongrese pripravila vlastný stôl typických pochutín a drinkov. Musím sa pochváliť, že som vyskúšal dobroty z každej krajiny, následkom bolo riedenie žalúdka vodou.

Tretí deň patril exkurziám. Ráno som sa horko ťažko prebudil a moja hlava mi ešte stále pripomínala, že som minulú noc „precestoval“ celú Európu. Na exkurziu som sa tešil, pretože som sa prihlásil na výlet do Bad Ischl, čo je obec známa svojou históriou, ale aj svojimi preventívnymi opatreniami voči povodniam. Odborník, ktorý riadi tieto opatrenia na horských potokoch v okolí mestečka, nám vysvetlil, ako bojujú s týmto prírodným živlom a ukázal nám pár príkladov v praxi. Prekvapením dňa bola lanovka, ktorá nás zviezla od Bad Ischl až na vrchol, ktorého názov si nepamätám, ale viem, že bol vo výške asi 1 400 m n. m. Táto lanovka v priebehu pár minút prekonala 900 výškových metrov a my sme ju mali zdarma. Hore na vrchole bol ešte sneh, čo si viacerí účastníci výletu užili a taktiež si vypočuli odborníka, ktorý vysvetlil, aké hory a jazerá nás v tej chvíli obklopovali. Ten výhľad rozhodne stál za to. Na vrchole sme sa s odborníkom rozlúčili a lanovkou sme sa vrátili do Bad Ischl. Tam sme narýchlo

pozreli historické budovy a objekty ešte z čias cisára Františka Jozefa a autobusom sme sa vrátili do St. Gilgen. Večer prebiehala „Panel Discussion“, čo bola diskusia s troma dámami a preberali sa aktuálne témy regiónu Salzkammergut, kde patrí aj St. Gilgen či turisticky veľmi známy Hallstatt. Po diskusii nasledovala „Relax Night“ na tému romantiky. Priznám sa, horiace sviečky vo mne neprebudili osobu romantika, naopak, potil som sa ako po maratóne v tom teple, ktoré vytvárali.

Ráno však bolo všetko zasa fajn a kongres pokračoval svojím štvrtým dňom workshopmi. Teda najprv ráno bol „Regional Meeting“, kde poverení zástupcovia západoeurópskych entít diskutovali na rôzne témy EGEA v ich regióne. Po obede nasledovali workshopy, pričom ten náš prebiehal vcelku netradične. Nahnali nás do troch áut, v ktorých nás odviezli do Hallstattu, kde sme sa rozdelili do skupín a plnili netradičné úlohy spojené s masovým turizmom v tomto mestečku. Hlavne úlohu, kde sme mali fotiť selfie s turistom, ktorý si robí selfie fotku, som si náramne užíval. Myslím, že Eliška, ktorá hodnotila naše úlohy a fotky, má doteraz z mojich mimik tváre nočné mory. Súťaž naša skupina vyhrala, takže stálo to za to. V Hallstatte sme sa tiež stretli so starostom mesta, ktorý však vyzeral, že starostí veľa nemá a v kľude a s úsmevom nám porozprával o tom, ako masový turizmus mesto ovplyvňuje, a tiež aké kroky prijíma pre obmedzenie výlevu turistov z autobusov, ktorí si spravia pár fotiek a pokračujú ďalej. Odpovedal nám tiež na naše otázky a diskusiu sme následne ukončili. Vrátili sme sa späť do nášho mestečka, kde na nás čakala „Austrian Night“, okorenená netradičným vystúpením polonahých rakúskych šuhajov, ktorí si trsali svojimi malými kamarátmi do rytmu. Tento pohyb mal aj zvukovú odozvu, ktorá sedela do melódie pesničky, ďalej by som to ale asi radšej nepopisoval. V tento večer sme tiež plnili úlohy, rozdelené podľa regiónov, za čo sme dostali polnočnú odmenu vo forme kopy jedla. Domáce syry či salámy dostatočne naplnili môj žalúdok a cítil som sa ako v raji. Pokojne som mohol ísť spať.

V predposledný deň kongresu finišovali workshopy. Pred obedom sme sa na tom našom rozdelili do troch skupín, v ktorých sme navrhli a spísali riešenia lepšieho turizmu pre mestečko Hallstatt. Tieto myšlienky boli poobede odprezentované našimi lídrami, Víťou a Eliškou, na prezentácii workshopov. Každý workshop na kongrese ukázal svoje výsledky ostatným a po tomto programe nasledoval ceremoniál, ktorý oficiálne uzavrel celý kongres. Pri ňom padlo veľa sĺz a potleskov, pričom ten najväčší sa zaslúžene ušiel členom orgateamu, ktorí pracovali tvrdo na tom, aby kongres dosiahol vysokú kvalitu. Večer nasledovala tradičná súťaž BDC, kde si svoju výhru vybojovali členovia BOE („Board of EGEA“), ktorého členom je i Milan, ktorý prvýkrát vyhral túto súťaž. Gratulujem.

Posledný deň sa niesol v rytme lúčenia a objatí. Doobeda sa spoločensky unavení účastníci kongresu začali pomaly rozprchávať do svojich domovov a inak to nebolo ani s nami. Myslím tým rovnakú posádku, ktorá zasadla do auta i na ceste do St. Gilgen. Namierili sme si to späť do Prahy a nechali sme za sebou kývajúcich kamarátov, ktorí nám takto zaslali poslednú rozlúčku na cestu. Do Prahy sme prišli bez komplikácii. Museli sme sa ale zmieriť s tým, že kongres skončil a náš život sa vráti do starých koľají.

Ak sa ma teraz niekto spýta, ako tento kongres hodnotím, tak sa mi ťažko hľadajú slová. Je komplikované vysvetliť, aké perfektné to celé bolo. A to nepreháňam, a ani mi nikto nezaplatil za reklamu. Celý kongres bol zorganizovaný na vysokej úrovni, od zdanlivých maličkostí, ako je kvalitná hudba či jedlo, až po samotné workshopy či exkurzie. Všetko prebiehalo podľa harmonogramu, orgateam dokázal efektívne riešiť každý problém a všetci sme sa na kongrese mali ako v bavlnke. Samozrejme nedá mi nezastaviť sa pri workshope Vítka a Elišky. Odviedli perfektnú robotu, výrazne prekonali nielen moje očakávania a pripravili workshop, ktorý by mal byť príkladom pre tie ďalšie v budúcnosti. Kombinácia teórie, zábavy, diskusie nielen v miestnosti s projektorom, ale i v priamo v teréne, spravili z tohto workshopu niečo výnimočné, niečo, na čo dlho nezabudnem. Za to im z celého srdca ďakujem a rovnako ďakujem i orgateamu, ktorí pripravil tento nezabudnuteľný kongres a všetkým účastníkom, ktorí svojou aktivitou vytvárali super atmosféru počas celého kongresu, pretože i ten najlepšie zorganizovaný kongres bude o ničom bez skvelých ľudí, ale tých je našťastie v EGEA veľká hromada.

Fotogalerie zde.